Ghostwritingu sa venujem už viac ako desať rokov a vždy ma zaujímalo i naďalej zaujíma, ako sa cíti môj spokojný klient, keď sa naša spolupráca skončí. Priznám sa, že neviem, aký je to pocit, keď si človek najme tieňového autora, ktorý mu pomôže jeho slová preniesť do konkrétnej podoby, pretože nikdy som tieňového autora nepotreboval a nevyhľadával. Preto ma neustále zaujíma, ako sa môj klient asi cíti.
Postupom rokov som zistil, že medzi ghostwritermi je to celkom normálne. Mnohí moji kolegovia zo zahraničia, kde je ghostwriting ďaleko rozvinutejší ako u nás, pracujú v tejto sfére už desiatky rokov, no ten pocit je im stále vzdialený, hoci tak ako ja sa naň stále pýtajú svojich klientov.
Ako sa v skutočnosti môže cítiť spokojný klient ghostwritera, to mne a niekoľkým ďalším ghostwriterom poodhalil až prednedávnom jeden kolega zo Španielska. Jeho meno je Rodolfo Compte, ghostwritingu sa venuje 17 rokov a ten výnimočný a pre mnohých ghostwriterov neznámy pocit nadobudol až vtedy, keď ho nešťastné okolnosti donútili, aby si aj on sám najal ghostwritera.
 |
| (Rawpixel free image) |
Tu je Rodolfov (dojímavý) príbeh:
"Pred niekoľkými mesiacmi mi zomrel jediný brat. Na druhý deň po jeho pohrebe som mal napísať článok do magazínu, pre ktorý pracujem. Editor mi neustále volal a volal, ja som sa pritom cítil úplne pod psa."
"Našťastie, môj jediný syn, ktorý pracuje pre najvýznamnejší španielsky časopis, mi povedal toto: 'Otec, neboj sa. Pomôžem ti'."
"Predniesol som mu, čo konkrétne mám napísať, on všetky tie moje slová upratal a článok napísal za mňa. V ten istý deň vyšiel v magazíne pod mojím menom."
"Môj syn bol mojím ghostwriterom. A naúčtoval si iba... dva bozky."
"Vďaka tejto skúsenosti som po prvýkrát v živote pochopil, ako sa naši klienti cítia."
"Musím povedať, že je to veľmi príjemný pocit."
Martin Užák | 19.05.2018