Február 2018 je pre mňa vzácnym obdobím. Tento mesiac si pripomínam desať rokov, čo sa venujem profesionálnemu ghostwritingu. Hoci musím priznať, že pôvodne som na toto moje malé - veľké výročie takmer zabudol.
 |
| (Aaron Burden via Unsplash) |
O ghostwritingu som po prvýkrát počul na začiatku tisícročia. V tej dobe som sa s ním len zoznamoval, podobne ako s inými sférami publikačného priemyslu. Priznám sa, že vtedy mi ani nenapadlo, že ghostwriting ma raz bude živiť.
Ľady sa prelomili na začiatku februára 2008, kedy som už vedel, čo ghostwriting zahŕňa a ako funguje. Vtedy som dostal prvú ponuku z vydavateľstva, s ktorým som výdatne komunikoval o jednom zo svojich vlastných projektov. Bola mi ponúknutá asistencia pri úprave rukopisu jedného autora. Išlo o vstupnú a tichú brigádnickú výpomoc na preukázanie toho, čo som sa o ghostwritingu naučil. Mal som ukázať, či s jeho pomocou dokážem rukopis vylepšiť. Podarilo sa, a podarilo sa natoľko dobre, že som ghostwriting začal brať vážne.
Postupom nasledujúcich rokov som sa prepracoval k ďalším menším i väčším projektom. Spočiatku boli príležitostné, prichádzali nečakane, v rôznych časových intervaloch. Ako ubiehal čas, možnosti sa rozširovali a ponúk od nových i staronových klientov pribúdalo. No a láska k tieňovému písaniu, ako sa ghostwritingu hovorí, rástla.
Ghostwriting ma napokon ohúril natoľko, že som postupne zanechal pôvodné zamestnanie, copywriting i príležitostné novinárčenie, a začal som sa ním živiť na plný úväzok. Nepíšem to len tak. Áno, o ghostwritingu sa síce hovorí, že je najlepšie platenou sférou publikačného priemyslu, ale na druhú stranu musím pripomenúť, že človek do neho nemôže skočiť po hlave. Chce to tréning, chce to učenie sa z vlastných chýb, budovanie vlastného portfólia a siete kontaktov, trpezlivosť, pracovitosť a obrovskú disciplínu. Chce to tiež talent, schopnosť výborne písať, schopnosť vnášať sa do pocitov klientov a v neposlednom rade aj ochotu potláčať svoje vlastné ego. Ghostwriting, i keď môže byť lákavý a nadštandardne platený, je drina. Je to drina s množstvom špecifík a rozhodne nie je pre každého.
S odstupom desiatich rokov si na ghostwritingu cením mnohé. Samozrejme, nie je to len jeho potenciál prinášať nadštandardné príjmy. Nechcem, aby to pôsobilo dojmom, že v ňom ide len o peniaze, hoci na druhú stranu musím pripomenúť, že klientov i tieňových autorov dnes zaujíma najmä finančná stránka veci, pretože ghostwriterov si obvykle môžu dovoliť iba solventní klienti a ich tieňoví autori potrebujú byť dobre zaplatení.
Ghostwriting mi toho priniesol podstatne viac. Rozšíril obzory, naplnil život ušľachtilou prácou, priniesol unikátne skúsenosti, kontakty a výzvy. Umožnil mi organizovať si svoj pracovný a voľný čas tak, ako uznám sám za vhodné. Priniesol mi projekty, na ktorých sa nepracuje iba niekoľko hodín alebo dní, čo som nikdy nemal rád na žurnalistike a copywritingu, ale niekoľko mesiacov, rok či viac rokov. Priniesol slobodu - výmenou za nápaditosť a kreatívnosť. Stal sa pre mňa unikátnym odborom, ktorý nemôžem porovnať s novinárčinou, copywritingom, vlastnou spisovateľskou činnosťou ani inými sférami umeleckého, mediálneho a publikačného priemyslu.
Prirodzene, ghostwriting mi za tie roky ukázal aj niekoľko svojich negatívnych stránok. Aj po rokoch považujem za jednu z veľkých nevýhod ghostwritingu skutočnosť, že nie vždy môžem písať a rozprávať o projektoch, ktorým som sa venoval. Popravde to nemôžem robiť takmer nikdy. Aj po desiatich rokoch a mnohých jedinečných skúsenostiach a overených postupoch mám pod rukou zmluvy, ktoré mi prísne zakazujú akokoľvek sa zmieňovať o tom, pre ktorého klienta a na akom konkrétnom projekte som pracoval. Samozrejme, existujú aj výnimky, niektoré z nich som na tomto blogu aj popísal a niektoré ďalšie plánujem popísať v budúcnosti, ale tých je málo.
Presvedčil som sa, že ak chcem byť ghostwriterom, musím sa naučiť vystupovať ako "ghost" (duch). V dnešnom svete, v ktorom sa ľudia bežne chvália cudzím perím a stavajú na tom kariéry, je to obrovská výzva. Dvojnásobne, keď viem, že to perie bude tak trochu moje a ten, kto sa ním bude chváliť, bude môj klient.
V konečnom dôsledku ale viem, že do ghostwritingu som nešiel preto, aby som sa stal slávnym, alebo aby som sa viezol na úspechu iných. Pozitíva preto vysoko prevyšujú negatíva.
Záverom musím priznať, že hoci som na moje malé - veľké jubileum takmer zabudol, teším sa na to, čo prinesú ďalšie roky v tomto výnimočnom odbore, a už teraz dúfam, že ich bude minimálne ďalších desať a že moja prvá dekáda v profesionálnom ghostwritingu bola snáď len prvou z mnohých.
Martin Užák | 24.02.2018