Ako na cudzie fotografie do knihy (osvedčená prax)

Príspevok predostiera, v čom spočíva nebezpečenstvo uverejňovania cudzích fotografií bez povolenia ich autorov alebo vlastníkov, a naopak ako vyzerá postup, ktorý je správny a bezpečný.

V knihách, ba dokonca aj vo výročných správach štátnych inštitúcií a účelových univerzitných učebniciach, sa bežne publikujú fotografie stiahnuté z internetu bez povolenia ich autora alebo vlastníka. Je tomu tak aj z dôvodu, že knihu dnes môže vydať každý a nie každá kniha je určená na to, aby oslovila masy a zarobila.

V každom prípade ide o postup, ktorý je nelegálny.

Prečo?

Na diela uverejnené na internete, vrátane fotografií, sa vzťahujú rovnaké právne predpisy, ako na hocaké iné autorské diela. Tieto diela chráni autorský zákon. Zákon chráni aj hocaké iné diela, ktoré na internete uverejnené nie sú, ale pre ich použitie inými osobami je potrebné povolenie ich autora alebo vlastníka.

V praxi to znamená, že môžete publikovať čokoľvek, čo je z vašej hlavy. Duševné vlastníctvo iného človeka chránia autorské práva, takže ak chcete publikovať jeho fotografie, mali by ste si od neho vypýtať povolenie.

Povolenie si treba vypýtať v každom prípade, v ktorom chcete v knihe publikovať fotografie, ktoré vám nepatria (tzn. ktoré ste nefotili vy sami, alebo ktoré zobrazujú iné osoby alebo inštitúcie). Povolenie si nemusíte pýtať v prípade, že ide o voľne šíriteľné fotografie, ktoré možno ďalej rozširovať. Väčšinou sa však stáva, že aj voľne šíriteľné fotografie, u ktorých je výslovne uvedené, že ich môžete ďalej šíriť, sú voľné iba pre osobnú potrebu a ich komerčné využitie nie je možné bez povolenia ich autora alebo vlastníka.

K autorovi alebo vlastníkovi fotografie uverejnenej na internete sa môžete dostať po tom, ako kontaktujete správcu stránky, na ktorej ste fotografiu našli. Ak správca stránky má kontakt na autora alebo vlastníka fotografie, môže vám ho poskytnúť. Často sa však stáva, že ani vlastník stránky, na ktorej je fotografia uverejnená, informáciu o pôvode fotografie nemá. Takýchto prípadov je oveľa viac a vo všeobecnosti znamenajú, že nájdenie fotografie na internete vám vôbec nezaručuje, že sa dopátrate k jej pôvodcovi alebo vlastníkovi.

Ak sa vám k autorovi alebo vlastníkovi fotografie podarí dopátrať, povolenie môžete dostať zdarma. K fotografii potom dopíšete frázu "s láskavým dovolením X. Y.", kde "X. Y." je meno a priezvisko jej autora alebo vlastníka. Ak však autor alebo agentúra, ktorá ho zastupuje, bude od vás za uverejnenie fotografie požadovať nejaký poplatok, nemáte inú možnosť a musíte ho zaplatiť, inak sa k povoleniu nedostanete.

Súhlas, ktorý je na uverejnenie cudzej fotografie potrebný, môže mať rôznu formu. Niekedy postačuje ústny súhlas, je však lepšie trvať na písomnom súhlase, ktorý možno ďalej dokladať, prípadne nechať overiť u notára. Tak alebo onak je vítané, ak je súhlas autora alebo vlastníka fotografie zaznamenaný.

Na uverejnenie cudzej fotografie vo vlastnej knihe si musíte pýtať povolenie z viacerých dôvodov. Prvým je čestnosť, ktorá by vám mala hovoriť, že vo vlastnej knihe nechcete mať ukradnuté fotografie. Ďalším dôvodom je autorský zákon, ktorý je potrebné dodržiavať. Iným dôvodom sú obchodné účely - mnohí tomu často neveria, ale aj fotografie sú veľký biznis, v ktorom sa nič nerobí ledabolo. Ďalším dôvodom je napr. možnosť dať autorovi alebo vlastníkovi fotografie skontrolovať, či neplánujete zverejniť fotografiu, ktorá by mohla znižovať jeho vážnosť. Ak by to totiž fotografia robila, autor alebo vlastník fotografie sa s vami môže súdiť ani nie preto, že nemáte povolenie, ale v prvom rade preto, že fotografia ho uráža. V tomto smere je dobré nebrať si príklad napr. z bulváru, ktorý cielene vyhľadáva hanlivé zábery a vopred počíta so zaplatením pokuty alebo odškodného, popri ktorom stále zarobí.

Rovnako tak treba pamätať na to, že pri uverejňovaní fotografií nerozhoduje, či ste uviedli alebo neuviedli zdroj, na ktorom ste fotografiu našli. Aj tu si mnohí často myslia, že im stačí uviesť napr. internetovú stránku, z ktorej fotografiu stiahli. To však nestačí, pretože je možné, že aj internetová stránka, z ktorej bola fotografia prevzatá, nemá povolenie na jej zverejnenie (inými slovami: stránka sama ju niekde ukradla).
 

Príklad z praxe

 
Pre praktickejšie vysvetlenie týchto odporúčaní poukazujem aj na konkrétny príklad, a síce knihu Rock Club očami štamgastov, v ktorej sa nachádza viac ako 300 cudzích fotografií od takmer 130 osôb.

Pri tejto fotograficky náročnejšej konštelácii knihy bolo samozrejmé, že povolenia na uverejnenie fotografií sa zháňali priam automaticky. Fotografie sa preto roztriedili a priradili ku konkrétnym osobám, ktorým sa hromadne rozposlali elektronickou poštou. Niektorí protagonisti sa ozvali do hodiny, iní do týždňa alebo mesiaca, mnohí ďalší sa neozvali nikdy. Do knihy nakoniec boli vložené iba tie fotografie, ktoré boli protagonistami odsúhlasené. Mnohé iné fotografie, ktoré protagonisti nechceli uverejniť, boli s úctou k ich vyjadreniu vyradené.

Kniha teda vznikla na základe takmer 130 súhlasov, ktoré boli uchované v elektronickej forme. Žiadny protagonista nepožadoval za uverejnenie svojich fotografií poplatok, v závere knihy bola preto zaradená časť "K ilustráciám", v ktorej je každá cudzia fotografia pomenovaná a doplnená floskulou "s láskavým dovolením".

Pre veľký počet fotografií a ich autorov alebo majiteľov išlo o postup, ktorý bol mimoriadne náročný a zdĺhavý. V konečnom dôsledku ale priniesol svoje ovocie, pretože ani po rokoch od zverejnenia tejto knihy plnej odvážnych, priam excentrických fotografií, sa neobjavila ani jedna jediná sťažnosť, ktorá by hovorila o tom, že v knihe sa nachádza cudzia fotografia, ktorej uverejnenie nebolo povolené.

Bez sťažností nieto žiadnych problémov, žiadnych nemilých prekvapení, žiadnych pokút, či žiadnych súdnych konaní. A práve o to pri citlivej záležitosti uverejňovania cudzích fotografií vo vlastnej knihe ide.

Ak sa teda chystáte vydať knihu s cudzími fotografiami, určite si dajte záležať na tom, aby ste získali povolenie na ich uverejnenie. Vyhnete sa tak mnohým problémom, ktoré by pri nelegálnom uverejnení mohli vzniknúť.

Martin Užák | 12.06.2015